August 27, 2018

Sun c' Umenie Vojny | Sun Zi Art of War (slovenský preklad)

Sun c’ - Umenie vojny


Preklad: Mgr. Bc. Vladimír Škultéty


Osnovanie plánov

Bambusová verzia knihy Umenie vojny zo zbierky
cisára Čchien Lunga
Sun c’ povedal: Vojna, je výsostne dôležitou záležitosťou pre štát, cestou prežitia a záhuby a jej zákonitosti musia byť podrobne preskúmané. Pri robení plánov a chápaní jej podstaty, je v najzákladnejšej rovine dôležité brať ohľad nasledovné: 1. Morálny princíp Tao 2. Nebesá 3. Zem 4. Generálov 5. Systém zákonov Fa.

Pokiaľ ide o morálny princíp Tao, vďaka nemu budú mať vojaci rovnaké ciele ako ich vyšší dôstojníci, budú ochotní za nich zomierať, ochotní pre nich žiť a nebudú sa báť žiadneho nebezpečenstva. Pokiaľ ide o nebesá, tie ovládajú Jin a Jang, chlad a teplo a štyri ročné obdobia. Pokiaľ ide o zem, pri nej rolišujeme to, čo je ďaleké a blízke, nebezpečné a bezpečné, široké a úzke, v čom je život a v čom nie. Pokiaľ ide o generálov, tí môžu byť múdri, dôveryhodní, ľudskí, smelí a prísni. Pokiaľ ide o systém zákonov Fa, ten sa týka organizácie armády, správneho nastavenia systému hodností a kontroly výdavkov.

Nemal by byť generál, ktorý o vyššie spomenutých zákonitostiach nikdy nepočul. Ten, ktorý ich pozná dobre, vyhrá a ten, ktorý ich nepozná, prehrá.

Pri robení plánov a našej snahe pochopiť podstatu vojny, by sme si mali klásť nasledujúce základné otázky: Ktorý vladár koná najviac v súlade s morálnym princípom Tao? Ktorý generál má viac schopností? Komu žičia nebesá viac? Kto dokáže lepšie vynucovať zákony? Koho armáda je silnejšia? Koho vojaci sú lepšie vycvičení? Koho systém odmien a trestov je prozreteľnejší? Ja osobne na základe odpovedí na tieto otázky viem povedať, kto bude víťazom a kto porazeným. Generál, ktorý bude počuť moje rady a použije ich, musí vyhrať. Takého generála si treba nechať. Generál, ktorý bude počuť moje rady, ale nepoužije ich, určite prehrá. Takého generála sa treba zbaviť.

Je výhodné držať sa mojich rád, ale i tak je nutné robiť rozhodnutia s ohľadom na meniace sa okolnosti. Správna taktika je taká, pri ktorej naše plány nepretržite prispôsobujeme meniacim sa podmienkam.

Pokiaľ ide o vojnu, je celá založená na klame. Základ tohto klamu spočíva v tom, že ak možeme niečo urobiť, musíme sa tváriť, že to urobiť nemôžeme. Keď môžeme ísť do boja, musíme sa tváriť, že do boja ísť nemôžeme. Keď sme blízko, tvárime sa, že sme ďaleko, keď sme ďaleko, tvárime sa, že sme blízko. Snažíme sa lákať nepriateľa na rôzne návnady. Uvedieme ho do chaosu a ničíme ho. Keď je dobre pripravený, pripravíme sa na neho dobre aj my. Keď je príliš silný, vyhýbame sa mu. Keď je nahnevaný, provokujeme ho. Keď je slabý, sme arogantní. Keď oddchuje, unavujeme ho. Keď je kompaktný, rozhádžeme ho. Zaútočíme tam, kde na nás nie je pripravený. Objavíme sa tam, kde to nečaká. Tento spôsob dosiahutia víťaztva filozofickej Školy vojny, sa nesmie dopredu nikomu vyzradiť.

Ten, kto pred vojnou robil plány vo svojom paláci a vyhral, musel stráviť plánovaním veľa času. Ten, kto pred vojnou robil plány vo svojom paláci a nevyhral, musel stráviť plánovaním málo času. Jednodúchý záver je ten, že keď sa plánuje veľa, tak sa vyhrá a keď sa plánuje málo, tak sa prehrá. Čo potom, keď sa neplánuje vôbec? Pokiaľ ide o mňa, stačí, že mám vedomosť o vyššie spomenutom a viem, kto vojnu vyhrá a kto vojnu prehrá.

Boj

Sun c’ povedal: Pokiaľ ide o vojnu samotnú, pokiaľ máme 1000 kusov ľahkých vozov, 1000 kusov ťažkých vozov, 10000 ťažko obrnených vojakov pechoty, dosť zrna a jedla na 1000 míľ, tak výdavky doma, na fronte, na hostí, rôzne malé výdavky na lepidlo, alebo na farbu a výdavky na pancierovanie vozov denne, budú 1000 ťinov. To je dôsledok vedenia armády o sile 10000 mužov. Keď sa vedie vojna a víťaztvo dlho neprichádza, znechutí to vojakov a otupí ich ostrosť. Keď sa útočí na opevnené mestá, sila sa vyčerpá. Keď sú vojaci dlho nasadení vo vojenských operáciách, štát jednodúcho nestíha pokrývať výdavky. Ak sú vojaci znechutení, ich ostrie otupené, sila a zdroje vyčerpané, ostatné kniežatá môžu veľmi rýchlo využiť našu hlúposť, povstať a začať konať a napriek tomu, že máme na našej strane múdrych ľudí, ktorí armádu vedú, nebudú môcť s dôsledkami toho, čo sa potom stane, nič urobiť.

Keď sme aj počuli, že vojna môže byť unáhlená alebo vedená nešťastným spôsobom, nepočuli sme, že by šikovnosť trvala dlho. Rovnako vojna, ktorá trvá dlho a je prospešná pre štát, neexistuje.

Teda, ak dokonale nevieme, aké škody môže spôsobiť vedenie armády, nemožeme ani vedieť aké výhody sa vedením armády dajú ziskať. Ten, kto vie armádu viesť dobrým spôsobom nepotrebuje naberať brancov dvakrát, nepotrebuje naberať zrno trikrát, svoje materiálne zásoby si berie so sebou z domu, ale obilie naberá u nepriateľa čím zabezpečí, že armáda bude mať dostatok jedla.

Keď je štát finančne a materiálne vyčerpávaný armádnymi operáciami, je to preto, lebo je zásobovaný z ďaleka. Keď je ale zásobovaný zblízka, ceny tovarov budú rásť tam, kde sa armáda práve nachádza. Keď sa nakupuje draho, vyčerpáva to zdroje štátu, ktorý vojnu vedie. Keď sú štátne zdroje vyčerpávané, štát je nútený rýchlo zvyšovať dane. Teda, ak sa sila a zdroje vyčerpávajú, domácnosti na Centrálnej planine ostanú prázdne. Sedem desatín príjmov domácností pôjde na vojnu a šesť desatín štátnych výdavkov pôjde na rozbité vozy, nepoužiteľné kone, brnenie, helmy, štíty, kuše, kopije, ochranné plášte, ťažný dobytok a poľnohospodárske vozy. Preto múdry generál musí jedlo nutne naberať u nepriateľa aby ušetril. Keď jedlo naberáme u nepriateľa, je to ako keby sme za každý jeden džong (staročínska jednotka objemu, asi 320 litrov) ryže kúpený u seba doma mohli kúpiť 20 džongov ryže u nepriateľa, za jeden kúpený š’ (staročínska jednotka objemu, asi 50 litrov) obylia typu čchi kan u seba mohli kúpiť 20 š’ u nepriateľa.

To, čo motivuje vojsko zabíjať nepriateľa je hnev a to, čo motivuje vojsko postupovať, je vidina vojnovej koristi. Preto, ak pri vojne vozov niekto zaberie nepriateľovi viac ako 10 vozov, odmeňte tých, ktorí vozy zabrali prví. Vymeňte na zajatých vozoch vlajky za naše, zapriahnite do nich kone a zamiešajte ich medzi naše jednotky. Buďte k zajatým vojakom dobrí a kŕmte ich. To je to, čomu sa hovorí posilňovanie vlastných pozicií porážaním nepriateľa.

Preto má armáda rada víťaztvo a nemá rada dlhú vojenskú kampaň. Generál, ktorý pozná umenie vojny, je arbitrom ľudských osudov a pánom nad bezpečnosťou a nebezbečnosťou štátu.

Plánovanie útoku

Sun c' povedal: vo všeobecnosti, pokiaľ ide o vedenie vojny, je najvýhodnejšie, ak je pri útoku súperova krajina zabratá celá a naraz, menej výhodné je, ak je obsadená krajina zničená. Najvýhodnejšie je ak ostane naša armáda ako celok nedotknutá, menej výhodné je, ak má straty. Najvýhodnejšie je, ak sú jednotlivé čaty našej armády nedotknuté, menej výhodné je ak majú straty. Najvýhodnejšie je, ak sú jednotliví vojaci bez zranení, menej výhodné je ak zranení sú. To je dôvod, pre ktorý si myslím, že ak sa sto krát bijeme a sto krát vyhráme, to ešte nemusí byť samo o sebe nič výnimočné. Výnimočné je, ak dokážeme vyčerpať nepriateľa bez toho, aby sme sa s ním vôbec museli biť.

Najlepšie armády dokážu v prvom rade zaútočiť na nepriateľovu stratégiu, v druhom rade na jeho spojencov, potom na jeho armádu a až potom na jeho mestá. Útočiť na opevnené mestá by sa malo iba v prípade, že sa tomu naozaj nedá vyhnúť. Pripraviť dostatok štítov, vozov a zásoby rôzneho druhu materiálu, to všetko trvá nejaký čas - aspoň tri mesiace. Pokúsiť sa pripraviť násypový val na prekonanie mestských brán trvá ďalšie tri mesiace. Generáli sa neovládnu, zaútočia na mesto ako mravce, prídu o tretinu svojich vojakov a mesto aj tak nedobijú. Toto je veľké nešťastie, pokiaľ ide o útok. Tí, ktorí sú zbehlí v umení vojny, unavujú nepriateľovu armádu a nebijú sa s ňou. Obsadzujú mestá nepriateľa, ale neútočia na nich. Ničia nepriateľovu krajinu a netrvá im to dlho a s čo najmenšími stratami sa snažia získať Podnebesie. A preto keď armáda nie je vyčerpaná, zisky, či už materiálne alebo územné, ktoré môže naša strana dosiahnuť budú úplné. Tomuto ja hovorím Plánovaný útok. Pokiaľ ide o umenie vojny, ak je nás 10X viac ako nepriateľa, tak ho obkľúčme, ak je nás 5X viac, zaútočme na neho, ak je nás 2X viac, rozdeľme ho na polovicu, ak sme v približne rovnakých počtoch, tak sa s ním pobime, ak je nás o niečo menej, tak sa bráňme a keď je nepriateľa oveľa viac ako nás, tak sa mu vyhnime. Tuho brániaca sa malá armáda sa aj tak nakoniec tak či onak stane obeťou veľkej armády.

Generáli sú základným piliérom štátu. Ak je tento piliér silný, je aj štát silný. Ak je slabý, štát je slabý tiež. Pokiaľ ide o panovníka, existujú dva spôsoby, akými môže spôsobiť nepríjemnosti armáde: 1. nevie, že armáda nemôže postupovať, ale nariadi jej aby postupovala. 2. nevie, že armáda nemôže ustúpiť, ale nariadi jej aby ustúpila. Tomuto hovorím Armáda so zviazanými rukami. Ten, kto sa nevyzná vo vojenských záležitostiach a mieša sa do vojenskej politiky spôsobí to, že vojaci budú popletení. Nechápať základné princípy fungovania armády a miešať sa do jej úloh spôsobí to, že vojaci budú podozrievaví. Keď je armáda popletená a podozrievavá, tak môžme očakávať, že nedobré veci zo strany ostatných kniežat prídu veľmi rýchlo. To je to, čomu ja hovorím uvalenie armády do chaosu a oddialenie víťazstva.

Existuje päť tipov víťazov: 1. tí, ktorí vedia, že vyhrajú, v prípade ak sa budú biť a vedia, že vyhrajú v prípade ak sa biť nebudú. 2. tí, ktorí poznajú spôsob vedenia vojny s mnohými vojakmi a spôsob vedenia vojny s malým počtom vojakov 3. tí, u ktorých výšší dôstojníci a obyčajní vojaci majú rovnaké ciele 4. tí, ktorí vedia očakávať neočakávané 5. tí, ktorých generáli majú schopnosti a panovníci sa im do ich velenia nemiešajú. Toto je Cesta tých, ktorí vedia víťaziť.

Preto hovorím, keď poznáme nepriateľa a poznáme seba, nemusíme sa obávať stoviek vojen. Ak nepoznáme nepriateľa a nepoznáme seba, raz vyhráme, raz prehráme. Ak nepoznáme nepriateľa a nepoznáme ani seba, musíme nutne prehrať každú vojnu.

Vojenská taktika

Veľkí znalci vojny minulosti, išli do boja s tým, že sami nebudú môcť vyhrať, a postavili sa nepriateľovi s tým, že nepriateľ vyhrať môže. To, či môžeme vyhrať záleží na nás, to či nepriateľ môže vyhrať, záleží na ňom. A teda, znalci vojny vedeli ísť do vojny pripravení na to, že sami možno vyhrať nebudú môcť, ale vedeli nedovoliť nepriateľovi aby vyhral on. A preto hovorím, víťaztvo sa dá poznať, ale nedá sa vytvoriť.

Tí, ktorí idú do boja s tým, že nemôžu vyhrať, sa musia brániť. Tí, ktorí idú do boja s tým, že vyhrať môžu, musia útočiť. Keď sa musíme brániť, to znamená, že máme niekde nedostatky. Keď útočíme, to znamená, že máme niekde prebytky. Tí, ktorí vynikajú v obrane, sa vedia skryť pod deväť zemí. Tí, ktorí vynikajú v útoku sa vedia vznášať nad deviatimi nebesami. Ak vynikáme v oboch, môžeme sa brániť a získať úplné víťaztvo zároveň.

Keď sa hodnotí víťaztvo, a ktokoľvek z ľudu vie, prečo sa vyhralo, víťazvto nestojí za veľa. Keď sa vojna vyhrá a ľudia povedia, že dosiahnuté víťaztvo bolo dobré, tak to dobré víťaztvo nebolo. Je to ako keď zdvihneme nejaký jesenný vlas a nepotrebujeme na to výnimočne veľa sily, vidíme slnko a mesiac a nepotrebujeme mať na to výnimočne dobré oči, počujeme zvuk hromu a nepotrebujeme na to mať výnimočne silné uši. Tí, ktorí vynikali v minulosti v umení vojny, vyhrávali jednoduchými víťaztvami. Preto dobré víťaztvo je také, pri ktorom ten, kto bojoval a vyhral nemyslel na slávu svojej múdrosti ani zásluhy, ktoré by bol mohol získať za svoju odvahu. Jeho víťaztvo bolo bezchybné a keď bolo bezchybné, jeho činy museli byť víťaznými a vyhral už nad vopred porazeným nepriateľom. A preto tí, ktorí vynikajú v umení vojny, sú často v neporaziteľnej pozícii a nikdy nezmeškajú príležitosť na to, aby mohli svojho nepriateľa poraziť. To je dôvod, pre ktorý armáda, ktorá vie vyhrávať, chce najprv vyhrať a až potom sa chce biť. Armáda, ktorá často prehráva, sa chce najprv biť a až potom vyhrať.

Tí, ktorí sú dobrí vo vedení vojny, kultivujú svoje Tao a konsolidujú svoj systém zákonov Fa a preto môžu bez obmedzení sami tvoriť politiku svojich víťaztiev a prehier. Je päť zákonitostí, ktoré vplývajú na vojnu samotnú: 1. geografické podmienky 2. materiálne podmienky 3. personálne podmienky 4. podmienky armády ako celku 5. podmienky víťaztva. Geografické podmienky sa odvíjajú od zeme samotnej, materiálne podmienky od geografických podmienok, personálne podmienky od materiálnych, podmienky armády ako celku od materiálnych podmienok a podmienky víťaztva od podmienok armády ako celku. Preto armáda, ktorá víťazí, je v porovnaní s nepriateľom v tak výhodných podmienkach, ako keby sme na váhu položili jedno i (staročínska jednotka váhy, asi 1.2 kilogramu) proti jednému džu (staročínska jednotka váhy, asi 2.5 gramu) a armáda, ktorá prehráva je v podmienkach pre ňu nevýhodných, ako keby sme na váhu položili jedno džu proti jednému i. Taktika vojakov armády, ktorá je schopná víťaziť, je ako voda, ktorá prelomí hrádzu rieky dlhej tisíc ren (staročínska jednotka dĺžky, asi 2.5 metra). 

Vojenská stratégia

Sun c' povedal: Vo všeobecnosti sa dá povedať, že podstata velenia veľkému počtu vojakov a podstata velenia malému počtu vojakov, je rovnaká. Je to iba otázka ich správneho rozdelenia do skupín. Biť sa a vedieť poraziť veľkého nepriateľa, je ako biť sa a vedieť poraziť malého nepriateľa. Je to iba otázka zvolenia správnej taktiky. Ak sa armáda môže v nevyhnutnom prípade stretnúť s nepriateľom a neprehrať, je to vďaka správnemu využívaniu priamych a nepriamych manévrov. Vedieť zásiahnuť nepriateľa tak silno, ako keď sa hodí brúsny kameň na vajce môžeme, ak dobre poznáme slabé a silné stránky nepriateľa.

Pri samotnej bitke sa priamymi manévrami armády zrážajú a nepriamymi manévrami dosahujú víťaztvá. A preto tí, ktorí sú dobrí pri využívaní nepriamych manévrov, majú nevyčerpatelľné možnosti ako nebo a zem, ako potoky a rieky. Keď im tieto možnosti dojdú, môžu ich použiť opäť. Ako slnko a mesiac, ktoré sa na západe strácajú a na východe sa znovu objavujú. Skončia a opäť začnú ako štyri ročné obdobia. Tónov je iba päť, ale ich kombinácie sú nekonečné. Farieb je iba päť, ale ich kombinácie sú tiež nekonečné. Chutí je iba päť, ale ich kombinácie sú nekonečné takisto. Vojenské stratégie sú len dve - priama a nepriama, a kombinácie priamej a nepriamej stratégie sa nedajú vyčerpať, lebo priama stratégia sa rodí z nepriamej a naopak. Sú ako neexistujúci koniec kruhu. Ako by ich len mohol niekto vyčerpať!

Prúd búrlivej vody, ktorý je schopný prevracať kamene, je ako tieto stratégie. Útok dravých vtákov, ktorý je schopný chytiť a zabiť korisť, je kvalita rozhodnutí urobených v rámci týchto stratégií. Preto je stratégia tých, ktorí sú dobrí vo vedení vojny, nebezpečná a ich rozhodnutia krátke. Ich stratégia je ako napnutá kuša a ich rozhodnutia sú ako stisnutie kohútika.

Keď je situácia chaotická, musíme s chaosom bojovať a chaos pominie. Keď je situácia zmätočná, ak je naša taktika dokonalá, nemôžeme prehrať. Chaos sa rodí v poriadku. Zbabelectvo sa rodí v odvahe. Slabosť sa rodí v sile. Poriadok sa v chaose dosiahne správnym zadelením vojakov do skupín. Zo zbabelého sa stane odvážny vďaka správnej stratégii. Zo slabého sa stane silný vďaka správnej taktike. A preto tí, ktorí sú dobrí v tom, že vedia donútiť nepriateľa robiť to, čo sami chcú, používajú taktiku, ktorej sa nepriateľ musí podvoliť. Keď mu niečo v boji ponúknu, nepriateľ to musí zobrať. Manipulujú ním v boji tak, aby to pre nich bolo výhodné a čakajú na nepriateľa plne pripravení.

A preto tí, ktorí sú dobrí vo vedení vojny, sú dobrí vďaka vlastnej stratégii a nie slabosti nepriateľa, so schopnosťou práve vďaka svojej stratégii nepriateľa poraziť. Vedia prispôsobovať svoju stratégiu podľa toho, s akým nepriateľom bojujú. Tí ktorí majú dobrú stratégiu, keď bojujú s nepriateľom, sú ako padajúce stromy a valiace sa kamene. Povaha stromov a kameňov je taká, že ak sú v kľude (na rovnej zemi, pozn. prekladateľa), tak sa nehýbu. Ak sú v nebezpečenstve (napr. na strmom svahu, pozn. prekladateľa), tak sa hýbu. Ak sú podlhovasté, tak stoja, ak sú okrúhle, tak sa valia. A preto stratégia tých, ktorí sú dobrí vo vedení vojny, je ako valiaci sa okrúhly kameň, ktorý padá z hory vysokej 1000 renov.

Slabé a silné stránky

Sun c' povedal: Vo všeobecnosti, tí, ktorí sú na bojovom poli prví a čakajú nepriateľa, sú kľudní a tí ktorí prichádzajú na bojové pole ako druhí, sa do bitky musia ponáhľať, budú namáhaní. Preto tí, ktorí sa vyznajú vo vojenských veciach, donútia nepriateľa prísť na bojové pole a nie naopak. Vedieť donútiť nepriateľa, aby prišiel na bojové pole, je veľmi výhodné. Umožniť nepriateľovi prísť na pole podľa jeho vlastnej vôle, je nevýhodné. Preto ak je nepriateľ oddýchnutý, môžeme ho unaviť, ak je nasýtený môžeme ho vyhladovať, ak stojí, môžeme ho rozhýbať.

Môžeme sa objaviť na takom mieste, kam sa nemusíme ponáhľať a ponáhľať sa tam, kde nás nepriateľ neočakáva. Tí, ktorí sa dokážu svojvoľne hýbať na uzemí o rozlohe 1000 míľ, tak môžu robiť iba na území, kde nie je žiadny nepriateľ. Iba taký útok je útok, ktorým sa vždy niečo získa, ak sa útočí na miesto, ktoré nie je bránené. Iba taká obrana bude úplne nepreniknuteľná, ktorá sa nebráni pred žiadnym útokom. A preto tí, ktorí vedia dobre útočiť sú takí, pri ktorých nepriateľ nevie, čo má pred nimi brániť a tí ktorí sú dobrí v obrane sú takí, pri ktorých nepriateľ nevie, kam má zaútočiť. Ó aké jemné je toto umenie, ktoré je založené na tom, že sme pre nepriateľa nečitateľní! Ó aké nebeské je toto umenie, ktoré je založené na tom, že sme pre nepriateľa nepočuteľní! Týmto sme schopní riadiť nepriateľov osud. Postup, ktorému sa nedá brániť je postup, pri ktorom sa silno útočí na slabé miesta. Ústup, ktorý sa nedá prenásledovať je taký, kde rýchlosť ustupujúcej armády je nedostihnuteľná. A preto, ak chceme bojovať a nepriateľ napriek tomu, že bojovať nechce, je silne opevnený a má pred sebou hlboké priekopy, nemá na výber a bojovať s nami bude musieť, ak budeme útočiť na jeho slabé miesta. Keď bojovať nechceme, napriek tomu, že naša obrana pozostáva tak maximálne z čiary nakreslenej v zemi a nepriateľ je odhodlaný na nás zaútočiť, možeme ho aspoň navádzať na útok tam, kde sme v obrane najsilnejší.

Takže v prípade, že máme nepriateľa dobre prečítaného a naše vlastné formácie sú pre nepriateľa nečitateľné, si môžeme dovoliť byť kompaktný a nepriateľ bude musieť byť roztrúsený. My budeme zhromaždený v jednom celku a neprateľ bude rozdelený na desať častí, čo znamená, že to bude akokeby sa desiatimi malými útočilo na jedného veľkého. Je to akokeby nás bolo veľa a nepriateľa málo. Môcť mnohými útočiť na toho, koho je málo spôsobí, že ten, koho je málo, bude mať veľký problém.

Miesto, na ktorom sa my chceme stretnúť s nepriateľom, sa nesmie dopredu vyzradiť. Ak nepriateľ nebude s dostatočným predstihom vedieť, kde s ním chceme bojovať, bude musieť mať veľa vojakov pripravených v zálohe a tým pádom bude mať menej vojakov, ktorých bude môcť vyslať priamo do boja s nami. Keďže nepriateľ nebude vedieť, kde sa budeme biť, ak bude mať spomenuté zálohy pripravené bližšie k nám, ďalej od nás mu budú vojaci chýbať. Ak ich bude mať pripravené ďalej od nás, bližšie k nám bude jeho vojakov málo. Ak bude mať zálohy vpravo, vľavo ich bude mať málo, ak vľavo, vpravo ich bude málo. Ak nebude mať pripravené žiadne zálohy, vojakov bude mať dosť všade. Ak má teda nepriateľ niekde vojakov menej, znamená to, že niekde inde má pripravené zálohy. Ten koho je málo, ten má zálohy pripravené na nepriateľa. Ten, koho je veľa, núti nepriateľa aby si pripravoval zálohy sám.

A preto, keď sa vie, kde a kedy sa bude bojovať, dá sa uvoľnene bojovať kde sa len chce. Keď sa nevie kde a kedy sa bude bojovať, ľavá strana nebude môcť zachrániť pravú, pravá ľavú, predok zadok a zadok predok. Toto platí pre armády kompaktnejšieho typu. Čo potom veľké armády, ktorých najvzdialenejšie jednotky sú od seba vzdialené aj niekoľko desiatok míľ a najbližšie aj niekoľko míľ? Z môjho pohľadu armáda štátu Jüe bola síce veľká, ale len to, že bola veľká jej k víťaztvu veľmi nepomohlo. Preto hovorím, nedá sa stále vyhrávať, ale môžeme sa rozhodnúť, že sa nebudeme biť s nepriateľom, ktorý je veľký.

A tak, treba analyzovať nepriateľa a vedieť o tom, čo môžeme našimi plánmi získať a čo stratiť. Treba nepriateľa buzerovať, aby sa zistil jeho modus operandi. Treba ho donútiť aby ukázal, do akých sa zoskupuje formácií, aby sa vedelo, kde má silné a kde slabé miesta. Treba sa s ním aj trošku sem-tam pobiť, aby sa vedelo, kde má prebytky a kde nedostatky. A preto je taktizovanie pri bitke najdôležitejšie a je celé založené na tom, že sme pre nepriateľa nečitateľní. Ak sme pre nepriateľa nečitateľní, tak aj hlboko skrytí špióni nič neuvidia a ani mudrci na strane nepriateľa nebudú môcť nič plánovať. Ak vyhráme pomocou taktického vedenia armády, masa neuvidí ako sme vyhrali. Všetci ľudia budú vidieť, že sme vyhrali, ale nikto nebude poznať spôsob, akým sme dosiahli víťaztvo. A preto nezopakujte nikdy svoju víťazú taktiku a obmieňajte ju donekonečna.

Veď vojenská taktika je ako voda. Povaha vody je taká, že sa vyhýba vysokým miestam a tečie smerom nadol cestou najmenšieho odporu. Povaha vojenskej taktiky je taká, že sa vyhýba silným miestam a útočí na slabé. Voda si vytvára svoju cestu podľa povahy terénu, po ktorom tečie a vojaci tvoria svoje víťaztvo podľa nepriateľa s ktorým bojujú. Preto vojna nemá stály charakter tak ako voda nemá stály tvar. Schopnosť v závislosti od nepriateľa meniť stratégiu a dosahovať víťaztvo sa nazýva Božským vedením vojny. Veď ani jeden z piatich elementov nie je dominantný, ani jedno zo štyroch ročných období nemá presný začiatok a presný koniec, dni sú dlhé a krátke, mesiac cúva a dorastá.

Armádne manévre

Sun c' povedal: pokiaľ ide o nasadzovanie vojakov vo vojne, generáli dostávajú svoje príkazy od vládárov, budujú armádu a zhromažďujú sily, rokujú o mieri a vydávajú hlavné rozkazy týkajúce sa táborenia. Pokiaľ však ide o armádu ako takú, nič nie je ťažšie, ako armádne manévre. Komplikovanosť armádnych manévrov spočíva v tom, že sa musí kľukatými cestami dosiahnuť čo najrýchlejší postup a z nevýhod sa musia ťažiť výhody. Preto je nutné kľukatiť naše cesty a lákať nepriateľa do pascí tým, že mu budeme ponúkať rôzne návnady. Môžeme s armádou neskôr vyraziť, ale na miesto musíme doraziť skôr. Takto konajú tí, ktorí poznajú Umenie Jü dž’ (“naokolo bližšie”, pozn. prekladateľa). A preto, sofistikované armádne manévre sú výhodné, ale sofistikované armádne manévre sú zároveň aj nebezpečné.

Ak máme armádu v plnéj zbroji a snažíme sa umne manévrovať v teréne, tak jednoducho nebudeme stíhať. Ak nemáme armádu v plnej zbroji a snažíme sa manévrovať tak, aby to bolo pre nás čo najvýhodnejšie, neskôr nám budú v boji chýbať ťažké obrnené vozy. To je dôvod, prečo tí, ktorí majú vojakov, ktorí narýchlo na seba naťahali panciere, dňom a nocou pochodujú bez táborenia, prejdú dvakrát takú dlhú cestu, akú by prešli za normálnych okolností a snažia sa manévrovať na území o rozlohe sto míľ tak, aby to bolo pre nich čo najvýhodnejšie - tým zajmú nejakého generála, lebo tam, kam sa budú ponáhľať, najprv dorazia ich silné jednotky a slabé alebo unavené jednotky dorazia neskôr. V takom prípade im pri manévroch na území veľkom 100 míľ dorazí na miesto len jedna desatina jednotiek. Tí, čo sa snažia manévrovať na území veľkom 50 míľ tak, aby to bolo pre nich čo najvýhodnejšie, prídu o vyšších dôstojníkov a príde ich tam, kam má, len polovica. Tí, ktorí sa na území 30 míľ snažia manévrovať tak, aby to bolo pre nich čo najvýhodnejšie, prídu na miesto len dve tretiny. To je dôvod prečo armáda, ak nemá ťažké vozy, bude zničená, armáda, ktorá nemá dostatok obilia, bude zničená a armáda, ktorá nemá dostatok zásob, bude zničená tiež. Preto tí, ktorí nepoznajú plány ostatných kniežat, nemôžu s nimi jednať a tí ktorí nepoznajú hory, lesy, nebezpečenstvá, obmedzenia, mokrade, močariská a ich tvar, nemôžu rozhodovať o tom, kam armáda pôjde. Tí, ktorí nemôžu používať miestnych sprievodcov, nemôžu získať výhody terénu.

Keď sa armáda nehýbe a stojí na mieste, jej taktika by mala byť založená na klame. Keď sa hýbe, mala by sa hýbať tak, aby to bolo pre ňu čo najvýhodnejšie. Podľa toho, či je armáda sústredená na jednom mieste alebo roztrúsená sa určí, čo sa bude robiť. Ak sa budeme držať týchto princípov, postup našej armády bude ako vietor, jej kompaktnosť bude ako les, jej invázia a plienenie bude ako oheň. Bude nehybná ako hora, ťažko čitateľná ako tma a hýbať sa bude ako hrom. Keď sa bude drancovať a plieniť vidiek, korisť treba rozdeliť medzi vlastných vojakov. Zabraté územia treba rozdeliť tak, aby to bolo pre našu stranu čo najvýhodnejšie. Hýbať sa budeme podľa toho, ako sa zhodnotia podmienky. Tí, ktorí budú vedieť dopredu o taktike “Naokolo bližšie”, vyhrajú. Toto je podstata armádnych manévrov.

Kniha Armádneho spravovania hovorí: Na bojisku často nepočuť vôbec nič, preto treba používať gongy a bubny. Na bojisku často nič nevidno, preto treba používať signálne zástavy. Veď gongy, bubny a zastavy sú ako oči a uši všetkých vojakov. Vojaci napriek tomu, že sú skoncentrovaní do jednej masy, tí z nich, ktorí sú odvážni nemusia sami postupovať a tí, ktorí sú zbabelí nemusia sami ustupovať. Toto je podstata vedenia masy vojakov. Keď sa bojuje v noci, treba častejšie používať signálne ohne a bubny a keď sa bojuje cez deň, treba častejšie používať zástavy - tieto sa stanú očami a ušami vojakov.

Môže sa stať, že armáda príde o svoju energiu čchi a generáli môžu prísť o svoju odhodlanosť. To je preto, lebo ranné čchi je ostré, denné čchi je unavené a večerné čchi je vyčerpané. Preto tí, ktorí vedia dobre viesť armádu, sa vyhýbajú stretom s nepriateľom, keď je ich čchi ostré a útočia na neho, keď je ich čchi buď unavené, alebo vyčerpané. Tí, ktorí v tomto vynikajú, sa nazývajú Majstri adaptácie na čchi nepriateľa. Tí, ktorí vedia kontrolovane čakať na chaos a v kľude čakať na rozruch, sa nazývajú Majstri kontroly mysle. Tí, ktorí vedia blízko čakat toho, kto je ďaleko, oddýchnuto čakať toho, kto je unavený a sýti čakať toho, kto je hladný, sa nazývajú Majstri kontroly sily.

Radím nezrážať sa s vojskami, ktoré majú perfektne zoradené zástavy a tiež radím neútočiť na armády s perfektne zoradenými šíkmi. Tí, ktorí v tomto vynikajú sa nazývajú Majstrami adaptácie. Preto základné princípy vedenia armády sú: nemali by sme byť pri boji otočení čelom k vyvýšeným miestam a rovnako by sme nemali stáť chrbtom k znižujúcemu sa svahu počas ústupu. Nemali by sme dorážať na simulovaný ústup, nemali by sme útočiť na motivovaných vojakov, nemali by sme skočiť na návnadovú armádu, ustupujúcim vojakom by sme v ústupe nemali brániť, obkľúčeným vojakom by sme mali nechať ústupovú cestu a na nepriateľa, ktorý je v bezvýchodiskovej situácii by sme nemali silno tlačiť. Toto sú základné princípy vedenia armády.

Päť reakcií

Sun c’ povedal: vo všeobecnosti, pokiaľ ide o základné princípy vedenia vojny, generál príjma rozkazy od vladára, buduje armádu a naberá do nej ľudí. Podľa toho, na akej tzv. zemi sa nachádza, by mal reagovať nasledovne: na Komplikovanej zemi by nemal táboriť. Na Tranzitnej zemi by mal rozvíjať diplomaciu s okolitými štátmi. Na Horúcej zemi by nemal zotrvávať. Na Obkľúčenej zemi musí plánovať a ak sa nachádza na Zemi smrti, musí bojovať. Sú cesty, po ktorých sa nemá chodiť, sú armády, na ktoré sa nemá útočiť, sú mestá, ktoré sa nemajú napádať, sú terény, po ktorých netreba manévrovať a sú príkazy vladára, ktoré sa nemajú príjmať. Preto generál, ktorý vie, aké sú výhody plynúce z úplného pochopenia Umenia piatich reakcií, vie ako veliť svojej armáde správne. Generál, ktorý v tom zbehlý nie je, napriek tomu, že pozná terén, nemôže získať výhody z neho plynúce. A naopak, ak pri velení armáde náš generál nepozná Umenie piatich reakcií, napriek tomu, že pozná výhody terénu na ktorom sa nachádza, nebude schopný využívať svojich ľudí naplno.

To je dôvod prečo nanajvýš múdri muži pri plánovaní musia mať na zreteli prednostne výhody a nevýhody plynúce z ich plánov. Ak robia plány so zreteľom na výhody, svojim plánom môžu veriť. Ak robia plány so zreteľom na nevýhody, ak dôjde neskôr k nepredvídaným okolnostiam, budú sa tieto dať riešiť. To je dôvod, pre ktorý sa nepriateľské kniežatá dajú vyčerpať tým, že sa im bude robiť zle. Dajú sa zamestnať tým, že ich úmyselne postavíme pred nejaký problém, na ktorý budú musieť minúť veľa času, energie a zdrojov. Je možné ich naháňať sem a tam podľa toho, ako je to pre nás výhodné. Preto základné princípy vedenia vojny hovoria, že sa nemôžeme spoliehať na to, že nepriateľ nepríde, ale na to, že keď príde, my budeme na neho pripravení. Nemôžeme sa spoliehať na to, že nepriateľ nezaútočí, ale na to, aby na nás nemohlo byť zaútočené.

Nasledujúcich päť problematických typov generálov môže armádu dostať do nebezpečenstva: Taký ktorý nástojí na smrti - toho je možné ľahko zabiť. Taký, ktorý nástojí na živote - takého je možné ľahko zajať. Taký, ktorý sa rýchlo nahnevá - takého je možné ľahko uraziť. Taký, ktorý je uprimný - toho možno ľahko ponížiť. Taký, ktorý miluje svojich vojakov - takého je možné ľahko znepokojiť. Zodpovednosť za týchto tzv. Päť nebezpečenstiev, ktoré generáli môžu predstavovať pre armádu, nesú generáli sami a sú pre armádu absolútnou pohromou. Ak je armáda rozohnaná a generál zomrie, bude to určite dôsledkom jedného z vyššie spomenutých nebezpečenstiev. Je to niečo, čo nemôže ostať neprebádaným.

Armáda na pochode

Sun c’ povedal: vo všeobecnosti, pokiaľ táboríme s armádou v dohľade nepriateľa, sa riadime nasledujúcimi pravidlami: Keď prechádzame cez hory, držíme sa priesmykov, utáboríme sa vysoko a tak, že máme slnko pred sebou. Ak sa bijeme proti niekomu, kto je vyššie na svahu ako my, nevystupujeme za ním. Toto sú zákonitosti táborenia v horách. Ak prechádzame cez vodu, musíme sa od nej čo najrýchlejšie vzdialiť. Ak postupujúca armáda počas invázie prechádza cez vodu a približuje sa k nám, nemôžme jej ísť naproti do vody. Nechajme polovicu armády nepriateľa prejsť cez vodu a tak na ňu zaútočme. Je to oveľa výhodnejšie. Tí, ktorí sa chcú biť, nech nie sú blízko pri vode a nech nejdú nepriateľovi naproti. Nech táboria vysoko a nech majú slnko pred sebou. Nech nejdú proti prúdu vody. Toto sú zakonitosti táborenia pri vode. Pri brodení sa cez mokrade a močariská sa na týchto miestach musíme zdržiavať len najnutnejší čas a músíme ich čo najrýchlejšie prejsť. Ak už zavedieme armádu do mokradí a močarísk, musíme sa držat vodných tráv a za chrbátom mať hustý les, ak je to možné. Toto sú zákonitosti táborenia pri mokradiach a močariskách. Táboriť na rovinatom teréne nie je ťažké, musíme len dbať na to, aby sme za sebou na pravej strane mali vyvýšeninu a aby sme stáli na vrchole znižujúceho sa svahu. Toto sú zakonitosti táborenia na rovine. Práve vďaka vyššie spomenutému Žltý cisár mohol poraziť zvyšných štyroch cisárov.

Vo všeobecnosti armády majú radi vyvýšené a nemajú radi nízko položené miesta. Uprednostňujú jang pred jinom, zabezpečujú si dostatok obživy a táboria s dostatkom zásob. V takomto prípade sa armádam vyhýbajú najrôznejšie choroby a takéto armády určite budú víťaziť. Pokiaľ ide o kopce, vyvýšeniny, hory a rôzne valy, je nutné táboriť na ich jangovej strane a mať ich v pravo za sebou. Výhoda pre armádu v tomto prípade bude plynúť zo samotných geografických podmienok. Ak padá dážď a na zemi sa vytvorí pena, tí, ktorí sa chcú cez ňu prebrodiť, nech počkajú, kým ustúpi. Na terénoch všetkých typov sa či už viac, alebo menej určite budú nachádzať horské potôčiky, prírodné priepasti, rôzne pasce, rokliny, škáry a všetky tieto je nutné čo najrýchlejšie nechať za sebou a nepribližovať sa k nim. Je nutné to urobiť tak, aby sme my boli od vyššie spomenutého ďalej a nepriateľ bližšie, aby my sme boli otočení k týmto veciam čelom a nepriateľ ich mal za chrbátom. Ak sú pri armádnom tábore nejaké nebezpečné, alebo obmedzujúce miesta, malé jazierka, rákosie, lesíky, bujná vegetácia a podobne, je nutné ich dôkladne prehľadať, pretože sa na týchto miestach často môžu skrývať špióni.

Ak sa nepriateľ približuje a je kľudný, môže tak robiť preto, lebo sa nachádza na pre neho výhodnom teréne. Ak je ďaleko a provokuje, to znamená, že sa chce priblížiť. Ak miesto, na ktorom sa nachádza, je ľahko taboriteľné, je to pre neho výhodné. Ak sa hýbu v lese stromy, to znamená, že nepriateľ prichádza. Ak je v hustej tráve rozložených veľa nepriateľových štítov, to znamená, že nepriateľ je na pochybách. Ak zrazu rýchlo odniekadiaľ vyletia vtáky, to znamená, že je tam skrytý nepriateľ. Ak zrazu od niekadiaľ vybehne divá zver, to znamená, že z toho miesta práve nepriateľ nečakane útočí. Pokiaľ ide o prach, ak je vysoký a úzky, to znamená, že prichádzajú vozy. Ak je nizky a široký, to znamená, že prichádza pechota. Ak sa šíri radiálne, to znamená, že nepriateľ išiel nazbierať drevo. Ak je prachu málo a približuje sa smerom k nám, to znamená, že nepriateľ je utáborený. Ak je nepriateľ skúpy na slovo, ale horúčkovito sa pripravuje, to znamená, že príde. Ak má ale silné reči a agresívne manévruje, to znamená, že ustúpi. Ak sa najprv objavia ľahké vozy na nepriateľovom boku, to znamená, že sa nepriateľ zoraďuje. Ak nepriateľ nemá žiadne obmedzenia a prosí o mier, to znamená, že niečo plánuje. Ak nepriateľ v neuveriteľnom chvate zoraďuje armádu, to znamená, že sa ocitol v kritickej situácii. Ak sa napoly približuje a napoly ustupuje, to sú proste len triky. Ak je v noci u neho rozruch, to znamená, že je nahnevaný. Ak je bordel v tábore u nepriateľa, to znamená, že generál nemá rešpekt. Ak sa vlajky nepriateľa hýbu, to znamená chaos a ak sú dôstojníci nahnevaní, to znamená, že nepriateľ je unavený. Ak nepriateľ zabíja svoje kone aby mohol jesť ich mäso, znamená to, že nepriateľ nemá obilie. Ak nepriateľ vyvesil svoje hrnce a nevracia sa naspäť do svojho tábora, to znamená, že je v bezvýchodiskovej situácii. Ak sa vojaci nepriateľa ticho medzi sebou rozprávajú, znamená to, že nepriateľ stratil podporu svojich vojakov. Ak nepriateľ dáva vysoké odmeny, to znamená, že vyčerpáva posledné možnosti. Ak nepriateľ udeľuje veľa trestov, je v ťažkej situácii. Ak sa najprv nepriateľ vyvalí na svojho protivníka a potom sa zľakne toho, koľko je toho protivníka veľa, to je do neba volajúca hlúposť. Keď prichádzajú poslovia od nepriateľa s poklonami, to znamená, že si nepriateľ chce oddýchnuť. Ak sú vojaci nepriateľa nahnevaní, sú k nám otočení čelom, dlhú dobu stoja a neútočia, ani nechcú od nás odísť, taká situácia si vyžaduje naozaj veľmi dôsledné štúdium.

Pokiaľ ide o armádu, našich vojakov nemusí byť nevyhnutne stále viac ako vojakov nepriateľa, stačí len, ak sa hlúpo nezaútočí bez zbraní, budú sa šetriť sily, budeme pozorne sledovať nepriateľa a naberať posily. Veď keď sa niekto spolieha na to, že bez dôkladného plánovania svojich vojenských operácií a podceňovaním nepriateľa dosiahne víťaztvo, musí byť nepriateľom zničený.

Keď vojaci ešte nie sú naviazaní na svojho generála a trestajú sa, čoskoro jednoducho nebudú poslúchať. Ak nebudú poslúchať, bude veľmi ťažké ich použiť. Ak sú vojaci naviazaní na svojho generála, ale odmietajú príjmať tresty, v takom prípade sa armáda nedá použiť tiež. Preto je dôležité veliť vojakom umne a viesť ich k poslušnosti telesnými trestami vtedy, keď je to nutné. Toto je niečo, čo jednoznačne prispeje k víťaztvu. Ak sú vojaci trénovaní povelmi, ktoré sa stále poslúchajú, vojaci budú poslúchať. Ak sú vojaci trénovaní povelmi, ktoré sa nie stále poslúchajú, vojaci nebudú poslúchať. A preto, ak sa povely vždy poslúchajú, je to prospešné pre všetkých.

Typy území

Sun c’ povedal: existujú nasledujúce typy území: Priechodné územie, Problematické územie, Vyrovnané územie, Úzke územie, Nebezpečné územie a Vzdialené územie. Územie, na ktoré sa môžeme s vojskom my i nepriateľ ľahko dostať, nazývame Priechodným územím. Ak sa na tomto type územia utáboríme ako prví a to na vysokom a jangovom mieste a budeme využívať zásobovacie cesty, ktoré sa na ňom nachádzajú, bude pre nás výhodné sa na tomto území zdržiavať. Územie, na ktoré sa môžeme s našim vojskom ľahko dostať, ale ťažko sa z neho budeme môcť vrátiť, nazývame Problematickým územím. Pokiaľ ide o toto územie, ak je na ňom nepriateľ a je nepripravený, môžeme ho poraziť. Ak je nepriateľ pripravený, nedokážeme ho poraziť a ťažko sa budeme vedieť vrátiť z tohto územia naspäť, bude pre nás ďalšie zotrvanie na tomto území nevýhodné. Územie, na ktoré keď s vojskom pôjdeme my i nepriateľ a pre oboch to bude nevýhodné, sa nazýva Vyrovnané územie. Pokiaľ ide o toto územie, tak napriek tomu, že nás nepriateľ bude nejakým spôsobom provokovať, nesmieme opustiť naše pozície. Preto aj keď nám nepriateľ ponúkne atraktívne návnady, je nutné odviesť vojská a nechať nepriateľa za sebou. V tomto prípade je výhodné to, ak donútime polovicu nepriateľových jednotiek opustiť svoje pozície a zaútočíme na neho. Pokiaľ ide o Úzke územie, ak ho obsadíme prví, musíme byť silno opevnení a čakať na nepriateľa. Ak ho nepriateľ obsadí prvý a silno sa opevní, netreba sa k nemu približovať. Ak nie je silno opevnený, môžeme sa k nemu priblížiť. Pokiaľ ide o Nebezpečné územie, ak ho obsadíme prví, musíme sa utáboriť na vysokom jangovom mieste a tak čakať na nepriateľa. Ak ho nepriateľ obsadí prvý, musíme odviesť vojská preč a nepribližovať sa k jeho pozíciám. Pokiaľ ide o Vzdialený terén, ak sú sily vyrovnané a ťažko sa na ňom vyvolávajú bitky, bojovať s nepriateľom bude pre nás nevýhodné. Týchto šesť typov území je súčasťou teórie, ktorá sa nazýva Teória území. Je výsostnou zodpovednosťou generála, aby o nej vedel, a je to niečo, čo nemôže ostať nepreskúmaným.

Vojsko môže: ustupovať, byť laxné, mať obmedzené možnosti, rúcať sa, byť chaotické a byť na úteku. Týchto šesť nevýhodných situácií, do ktorých sa vojsko môže dostať, nie je dôsledkom vonkajších podmienok, ale priamym dôsledkom chybných rozhodnutí generála. Ak sú sily vyrovnané, ak nepriateľ so svojimi jednotkami spojenými do jedného kompaktného celku zaútočí na naše jednotky, ktoré sú rozdrobené na desať menších častí, budeme musieť ustupovať. Ak máme silných vojakov a slabých dôstojníkov, naši vojaci budú laxní. Ak máme slabých vojakov a silných dôstojníkov, naše vojsko ako celok bude obmedzené. Ak sú výšší dôstojníci nahnevaní a nepočúvajú hlavného veliteľa a pri stretoch s nepriateľom rozhodujú na základe vlastného hnevu, svojvoľne vedú vojnu a generál nevie, čoho je a čoho nie je jeho vojsko schopné, naše vojsko sa rúca. Keď je generál slabý, nie je prísny, jeho spôsob velenia je rozpačitý, dôstojníci a vojaci nemajú fixne stanovené úlohy a naše armádne formácie sú rozhádzané, nášmu vojsku vládne chaos. Keď generál nemôže predvídať kroky nepriateľa a s malou silou napáda veľkého, slabým napáda silného, nevybral zo svojho vojska vojakov, ktorí majú bojovať na jeho čele, naše vojsko sa bude musieť dať na útek. Týchto šesť vyššie uvedených situácií je cestou tých, ktorí prehrávajú. Nedostať sa do nich je výsostnou zodpovednosťou každého generála a niečo, čo nie je možné nechať nepreskúmaným.

Povaha terénu môže byť armáde nápomocná. Predvídať to, čo robí nepriateľ, kontrolovať víťaztvo, predvídať nebezpečenstvá, strategicky robiť plány týkajúce sa územia, ktoré je vzdialené a územia ktoré je blízke, je to, čo zvýknú robiť veľkí generáli. Tí, ktorí takto vedú vojnu, musia vyhrať. Tí, ktorí takto vojnu nevedú, musia prehrať. Filozofia vojny by mala stáť nad všetkým - ak vojenské riešenie situácie povedie k víťaztvu a vladár povie nebojujte, je možné aj napriek tomu bojovať. Ak vojenské riešenie situácie nepovedie k víťaztvu a vladár povie musí sa bojovať, je možné nebojovať. A preto ten, kto postupuje s armádou a je mu jedno, či mu to prinesie slávu a ten, kto ustupuje s armádou a je mu jedno, či sa na neho kvôli tomu budú dívať s opovrhnutím a jeho jediným cieľom je ochrana vojakov a výhody, ktoré z jeho postupu budú plynúť pre jeho panovníka môže byť považovaný za národný poklad.

Ak sú vojaci naviazaní na svojho generála, akoby to boli jeho vlastné malé deti, môže ich zobrať do tých najhlbších údolí. Ak sú na neho naviazaní ako milovaní synovia, budú s ním stáť až kým nezomrú. Ak sme veľorysí, nemôžeme veliť. Ak milujeme, nemôžeme dávať rozkazy. Ak je armáda chaotická, nedá sa ovládať presne tak, ako nie je možné ovládať rozmaznané deti.

Ak niekto vie, že jeho vlastní vojaci útočiť môžu, ale nevie, že nie je môžné útočiť na nepriateľa s ktorým sa chce biť, výsledkom môže byť jedine polovičné víťaztvo. Ak niekto vie, že je možné na nepriateľa zaútočiť, ale nevie, že jeho vlastní vojaci útočiť nemôžu, výsledkom tiež môže byť iba polovičné víťaztvo. Vedieť, že sa na nepriateľa dá zaútočiť, vedieť, že našimi vojakmi možné útočiť je, ale nevedieť, že na teréne, na ktorom sa chceme biť sa biť nedá, bude tiež iba polovičným víťaztvom. Preto tí, ktorí sú znalí armády, keď armádou hýbu, nie sú rozpačití a keď konajú tak sú ich možnosti nevyčerpateľné. Preto sa hovorí, poznaj nepriateľa, poznaj seba a tvoje víťaztvo nebude ohrozené. Poznaj nebo, poznaj zem a tvoje víťaztvo môže byť úplné.

Deväť zemí

Sun c’ povedal: Pri vedení armády poznáme deväť typov zemí: Obyčajnú zem, Ľahkú zem, Zem bojov, Zem stretov, Tranzitnú zem, Ťažkú zem, Komplikovanú zem, Obkľúčenú zem a Zem smrti. Územie, na ktorom panovníci môžu svojvoľne bojovať bez obmedzenia, nazývame Obyčajnou zemou. Ak vojdeme na územie niekoho cudzieho, ale nevojdeme doňho príliš hlboko, budeme sa nachádzať na Ľahkej zemi. Zem, na ktorej keď zaberieme nejaké územie, to bude pre nás výhodné a ak nepriateľ zaberie nejaké územie, to bude pre neho výhodné tiež, sa nazýva Zemou bojov. Zem, na ktorej môžeme postupovať bez obmedzení a nepriateľ rovnako môže postupovať bez obmedzení voči nám, sa nazýva Zem stretov. Ten, kto prvý obsadí územie, ktoré susedí s tromi inými štátmi a zaberie miestne obyvateľstvo, sa bude nachádzať na Tranzitnej zemi. Ak vojdeme hlboko na cudzie teritórium a necháme za sebou veľa opevnených miest nepriateľa, budeme sa nachádzať na Ťažkej zemi. Zem, na ktorej sa nachádza veľa hôr, lesov, nebezpečenstiev, obmedzení, mokradí, močarísk a všeliakých možných ťažko schodných ciest, nazývame Komplikovanou zemou. Zem, na ktorú sa dá dostať iba cez úzke priesmyky a dostať sa z nej dá len veľmi kľukatými cestami a kde malé počty vojakov nepriateľa môžu zaútočiť na naše veľmi početné jednotky, nazývame Obkľúčenou zemou. Zem, na ktorej len vďaka narýchlo pozbieranej armáde a chvatnej bitke prežijeme a vo všetkých ostatných prípadoch budeme zatratení, nazývame Zemou smrti. Preto, na Obyčajnej zemi nebojujeme, na Ľahkej zemi sa môžeme zastaviť, na Zemi bojov neútočíme, Zemou stretov neprechádzame, na Tranzitnej zemi musíme jednať, na Ťažkej zemi môžeme plieniť, na Komplikovanej zemi musíme byť neustále v pohybe, na Obkľúčenej zemi musíme taktizovať a na Zemi smrti musíme bojovať.

V dávnych časoch to, čo volali prozreteľným spôsobom vedenia armády, bola schopnosť donútiť nepriateľa správať sa tak, aby sa jeho zadná a predná časť vzájomne nevedeli dohnať, aby sa jeho početné a málo početné jednotky nemohli na seba spoliehať, aby si jeho silné a slabé sily nemohli navzájom pomáhať, aby jeho vyšší a nižší dôstojníci nemohli spolu komunikovať, aby jeho vojaci boli roztrúsení a nevedeli sa zozbierať na jednom mieste a aby jeho armáda, keď bola pokope, nebola pravidelne zoradená. Vojaci prozreteľne vedenej armády postupovali, keď to bolo pre nich výhodné a keď to pre nich výhodné nebolo, stáli na mieste. Odvážim sa opýtať: ako mám čakať na početného nepriateľa, ktorý sa chystá na mňa zaútočiť? A ja hovorím: Zoberte mu najprv to, čo je pre neho drahé a potom Vás bude počúvať. Základom vojny je rýchlosť. Využite to, že je nepriateľ pomalší, choďte po cestách, po ktorých nepriateľ nebude čakať, že pôjdete a útočte na miesta, ktoré neobraňuje.

Pokiaľ ide o vojenské invázie, vo všeobecnosti sa dá povedať, že keď vchádzame hlboko do nepriateľského územia musíme byť kompaktní. Keď sa nám pán územia, na ktoré podnikáme inváziu nechce podriadiť, plieňme mu jeho bohaté polia. Vďaka tomu bude naša armáda mať dostatok zásob potravy, bude vynikajúco živená, nebude unavená a bude mať dostatok energie a sily. Neustále presúvajme armádu a robme plány tak, aby sa nedali predvídať. Vysielajme vojakov tam, odkiaľ sa nebudú môcť vrátiť a radšej zomrú, než by sa mali rozutekať. Nebude nič, čoho by neboli schopní a to vojakov nepriateľa vyčerpá. Armáda a vojaci, keď budú v totálne bezvýchodiskovej situácii, sa nebudú báť. Keď nebudú mať kam ďalej ísť, budú stáť pevne. Keď budú hlboko v nepriateľskom území, budú neochvejní a keď nebudú mať na výber, budú sa biť. To je dôvod, pre ktorý naši vojaci, bez toho, aby sme ich k tomu museli nabádať, sa budú brániť a bez toho, aby sme ich o to žiadali, budú zaberať územie nepriateľa. Bez toho, aby sme ich k tomu nútili, na nás budú naviazaní, bez toho aby sme im to prikazovali, nám budú dôverovať. Musíme zakázať poverčivosť medzi vojakmi, zbaviť ich pochybností a keď zbadajú smrť, budú pevne stáť na svojom mieste a nikam nepôjdu. To, že naši vojaci nemajú veľa peňazí, predsa neznamená, že nemajú radi pozemské statky. To, že naši vojaci nemajú života nazvyš neznamená, že by nemali radi život ako taký. A preto, v deň, keď majú byť vyslaní do boja, sediaci vojaci budú mať síce zmočené šaty od sĺz a ležiaci vojaci budú mať zmočené od sĺz líca, ale keď ich pošleme do boja, z ktorého sa nebude dať vrátiť, budú odvážni ako Džuan Džu a Cchao Kwej.

Preto tí, ktorí sú vynikajúci vo vedení armády, ako napríklad Šuai Ran, sú ako hady z hory Čchang Šan. Ak im zaútočíme na hlavu, oni na nás zaútočia chvostom. Ak im zaútočíme na chvost, oni na nás zaútočia hlavou. Ak im zaútočíme na stred tela, oni na nás zaútočia hlavou a chostom naraz. Odvážim sa opýtať: Je možné viesť armádu tak ako Šuai Ran? A ja hovorím, áno. Veď aj ľudia zo štátu Wu a ľudia zo štátu Jüe sa navzájom nenávideli, ale keď mali spolu prejsť loďou cez rieku a postihol ich silný vietor, ich vzájomná pomoc bola ako keď si navzájom pomáha pravá a ľavá ruka toho istého človeka. Nie je možné sa spoliehať iba na kone a vozy. Je ale možné Cestou politiky umne viesť našu armádu tak, že keď naši vojaci pozbierajú odvahu, budú bojovať, akoby boli jeden. Keď aj silný aj slabý obaja niečo získajú, je to vďaka tomu, že dokázali využiť zákonitosti terénu na ktorom sa nachádzajú. A preto, ak chceme dobre viesť armádu, musíme spojiť sily všetkých vojakov a veliť im tak, ako keby išlo o jedného človeka.

Pokiaľ ide o to, aké úlohy by mal generál plniť, mal by v prvom rade ukľudňovať vojakov vlastným kľudom a viesť ich k poslušnosti príkazmi. Zároveň ale musí vedieť vojakom popliesť uči a oči, aby ich mohol držať v nevedomosti. Musí vedieť meniť svoj modus operandi, meniť svoje plány, držať v nevedomosti nepriateľa, meniť miesta na ktorých sa zdržiava, meniť trasy po ktorých prechádza a zabezpečiť, aby nepriateľ nemal o ňom žiadne informácie. Čas, ktorý určí vojakom na vojenský výpad a spôsob, akým im ho určí, by mal byť ako keby vystúpil na nejaké vysoké miesto a odhodil za sebou rebrík. Keď povie vojakom, že majú ísť hlboko do územia nepriateľa, mal by to spraviť takým spôsobom, akokeby práve sám vošiel na územie kniežat a spustil na nich paľbu. Ženie svojich vojakov ako pastier svoje kozy - raz sem, raz tam takým spôsobom, že nikto nevie, kam sa pôjde ďalej. Zhromažďuje vojakov do formácií a vrhá ich do nebezpečenstva. Toto všetko sú úlohy, ktoré má generál plniť. Premenlivé podmienky Deviatich zemí, výhody a nevýhodu útoku a obrany a povaha nepriateľa, to je niečo, čo nemôže ostať nepreskúmaným.

Pokiaľ ide o armádne invázie, ak ich podnikáme hlboko do územia nepriateľa, musíme byť kompaktní. Ak ich podnikáme plytko do územia nepriateľa, musíme byť roztrúsení. Vojaci, ktorí nechajú za sebou svoju krajinu a prekročia územie nepriateľa, sa nachádzajú na tzv. Horúcej zemi. Vojaci, ktorí sa nachádzajú na území, ktoré je prepojené cestami so štyrmi inými územiami, sa nachádzajú na Tranzitnej zemi. Tí, ktorí sú hlboko na území nepriateľa, sú na Ťažkej zemi. Tí, ktorí sú plytko na území nepriateľa sú na Ľahkej zemi. Tí, ktorí majú za chrbátom nejakú robustnú geologickú formáciu a pred sebou iba úzke priesmyky, sú na Obkľúčenej zemi. Vojaci, ktorí nemajú kam ísť, sa nachádzajú na Zemi smrti. To je dôvod, prečo ja na Obyčajnej zemi zjednocujem ambície vojakov, na Ľahkej zemi vojakom prikazujem aby sa držali pohromade, na Zemi bojov sa ponáhľam do tyla armády, na Zemi stretov mám dokonale preskúmané možnosti jej obrany, za Tranzitnej zemi mám cesty, ktoré cez ňu vedú pod kontrolou, na Ťažkej zemi zaistím, aby moja armáda mala dostatočné zásoby potravy, na Komplikovanej zemi pôjdem odhodlane po jej cestách, na Obkľúčenej zemi zatarasím jej priesmyky a na Zemi smrti poviem vojakom, že na nej zomrú. Preto je podstata vojny taká, že ak nás nepriateľ obkľúči, tak sa bránime, ak nám nedá na výber, tak s ním bojujeme a až ak nás zatlačí do bezvýchodiskovej situácie, budeme reagovať tak, ako on bude chcieť.

To je dôvod, pre ktorý ten, kto nepozná plány ostatných kniežat, nemôže dopredu vyjednávať. Ten, kto nepozná povahu hôr, lesov, nebezpečných a obmedzujúcich miest, mokradí a močarísk, nemôže hýbať armádou a ten, kto nevyužíva služby miestnych vodcov, nemôže získať výhody plynúce z osobitostí terénu. Armáda, ktorá postráda čo i len jedno z vyššie uvedeného, nemôže byť považovaná za tzv. Kráľovskú armádu. Kráľovská armáda, keď útočí na veľkú krajinu, jej vojaci sa vôbec nemusia zoskupovať do formácií. Keď svoju silu vyvalí na nepriateľa, nemusí svojich spojencov volať na pomoc. To je tiež dôvod, pre ktorý nemusí bojovať o spojencov v Podnebesí a nepotrebuje v Podnebesí ani zbierať posily. Stačí, že verí vlastným plánom, vývalí svoju silu na nepriateľa a len vďaka tomu môže obsadiť jeho mestá a celú krajinu. A preto udeľujeme mimoriadne odmeny, vydávame neplánované rozkazy a velíme svojim mužom tak, akokeby sme velili jednému človeku. Velíme im priamo činmi a nie slovami. Velíme im tak, aby to pre našu stranu bolo čo najvýhodnejšie a nehovoríme im o možných nevýhodách, ktoré by mohli vyplynúť z našich rozhodnutí. Ak ich pošleme do zahubenej zeme, prežijú. Ak ich uväzníme v Zemi smrti, budú žiť. Veď masa, keď je uväznená v bezvýchodiskovej situácii, má víťaztvo a porážku vo vlastných rukách. Teda pokiaľ ide o podstatu velenia armáde, je založená na detailnom oboznámením sa s nepriateľovými úmyslami, na schopnosti sústrediť sily na jeden cieľ a v generáloch, ktorí dokážu zabíjať na území o rozlohe tisíc míľ. Toto ja nazývam umným spôsobom dosahovania cieľov.

To je dôvod, pre ktorý v čase, keď sa rozhodneme pozdvihnúť našu armádu, musíme zablokovať priesmyky, zničiť záznamy a zakázať cudzím vyslancom prístup na naše územie. Musíme byť prísni pri jednaní so svojimi nariadenými v kráľovskom paláci, aby sme mohli žiadať to, čo chceme pre seba a svoje vojenské plány. Keď nepriateľ otvorí dvere, musíme sa cez ne čo najrýchlejšie dostať dnu. Vojnu môžeme rozhodnúť tým, že nepriateľovi zo začiatku zoberieme to, na čom mu záleží, správne načasujeme moment útoku a budeme pozorne sledovať jeho kroky. To je dôvod, pre ktorý sa musíme na začiatku správať ako nevinná panna, aby nám nepriateľ otvoril dvere a potom konať rýchlo ako utekajúci zajac, aby nám nepriateľ nestihol odporovať.

Útok ohňom

Existuje päť druhov útokov ohňom. Prvý je taký, kde sa útočí ohňom na ľudí, druhý taký, kde sa útočí ohňom na zásoby jedla, tretí taký, kde sa útočí ohňom na armádnu techniku, štvrtý taký, kde sa útočí ohňom na sklady a piaty taký, kde sa útočí ohňom na armádu ako na celok. Na útok ohňom musí byť veľmi pádny dôvod, ale vybavenie na útok ohňom musíme mať stále poruke. Na útok ohňom existuje vhodné a nevhodné obdobie, na zapaľovanie ohňa vhodné a nevhodné dni. Vhodné obdobie na útok ohňom je vždy, keď je sucho. Vhodné dni na zapaľovanie ohňa sú vtedy, keď sa mesiac nachádza v nasledujúcich súhvezdiach: Ťi, Pi, I, Džen. Dni, keď sa mesiac nachádza v týchto súhvezdiach, sú dňami, keď sa začína zdvíhať vietor.

Pokiaľ ide o útoky ohňom, je nutné mať na zreteli nasledujúcich päť možných scenárov vývoja: Ak sa ohňom útočí do stredu nepriateľa, treba našimi jednotkami pred týmto utokom útočiť na jeho boky. Ak nepriateľ počas útoku ohňom stojí pokojne ďalej, je potrebné čakať a vojakmi neútočiť. Keď je sila ohňa na maxime, ak sa dá našimi jednotkami zaútočiť na nepriateľa, treba na neho zaútočiť. Ak za zaútočiť nedá, treba čakať. Ak sa oheň dá vypáliť na boky nepriateľa, neútočme ním do stredu nepriateľa a vypáľme ho vtedy, keď sa nám to bude najviac hodiť. Oheň treba páliť s vetrom a nie proti nemu. Denný vietor fúka dlhšie. Večerný vietor stojí. Všetky armády musia byť oboznámené s týmito piatimi scenármi a vedieť si ustrážiť správne obdobie a čas na útok ohňom. Tí, ktorí si pomáhajú pri útoku ohňom, sú prozretelní. Tí, ktorí si pri útoku pomáhajú vodou, sú silní. Voda môže nepritateľa pretlačiť, ale v porovnaní s ohňom ho nemôže zničiť.

Keď v bitke vyhráme a útokom zaberieme nejaké územie, ale nedokážeme skonsolidovať to, na čo sme zaútočili, bol náš útok stratou energie. Preto sa hovorí, že múdry veliteľ nad týmito vecami rozmýšľa a dobrý generál ich vylepšuje. Pokiaľ to nebude pre neho výhodné, nebude s armádou hýbať. Pokiaľ nebude môcť niečo získať, nepoužije svojich vojakov a ak nebude v kritickej situácii, tak sa biť nebude vôbec. Vladár nemôže len na základe svojho hnevu vyvaliť svojich vojakov na nepriateľa a generál nemôže len preto, že sa ho niečo dotklo, ísť do boja. Hýbeme sa, keď je to pre nás výhodné, keď to pre nás výhodné nie je, čakáme. Hnev sa môže zmeniť na radosť a to, že sa nás niečo dotklo sa môže zmeniť na dobrý pocit, ale zničená krajina nemôže opäť povstať a mŕtvi nemôžu opäť ožiť. Preto inteligentný vladár je v týchto veciach opatrný a dobrý generál si na tieto veci dáva veľký pozor. Toto je jeden zo spôsobov, ako udržať bezpečnú krajinu a celistvú armádu.

Používanie špiónov

Sun c' povedal: Vo všeobecnosti, pokiaľ pozdvihneme vojsko o sile 10000 vojakov a vydáme sa na pochod dlhý tisíc míľ, výdavky obyčajných ľudí a výdavky štátu budú denne 1000 ťinov. Doma a na fronte budú nepokoje a naši vojaci budú odpadávať od únavy na cestách. Takých, ktorí sa nebudú môcť kvôli vojne venovať každodennému životu bude 700 000. Budeme sa s nepriateľom jeden druhému brániť niekoľko rokov v očakávaní toho, že sa za jeden deň jednému z nás podarí dosiahnuť víťaztvo. Radšej milovať hodnosti a žold v hodnote 100 ťinov ako mať dobre preštudované pozície nepriateľa je doneba volajúca neľudskosť. Generál, ktorý takto postupuje, nie je generálom ľudí. Nie je pomocníkom svojho pána. Nie je strážcom víťaztva. Preto inteligentný vladár a cnostný generál sú takí, ktorí dokážu hýbať srdcami ľudí a získávať ich pre svoju vec. Sú schopní dokázať viac, ako masa, pretože majú dopredu viac informácií. Tí, ktorí majú dopredu viac informácií, ich nemôžu získať u duchov, ktorým veria poverčiví, ani hľadaním odpovedí vo veciach, ktoré sa stali v minulosti, ani vo hviezdach. Zistiť, ako je na tom nepriateľ sa dá jedine tak, že o tom získame informácie u nepritateľa samotného.

Preto, existuje päť typov špiónov: Vidiecky špión, Vnútorný špión, Konvertovaný špión, Mŕtvy špión, Živý špión. Keď všetkých päť špiónov pracuje zároveň a nikto nepozná spôsob, akým konajú, nazývame to Metódou božského pletenia súkna. Sú pokladom ľudí a vladára. Vidiecki špióni sú takí, ktorých rekrútujeme spomedzi vidiečanov na nepriateľovom území. Vnútorní špióni sú takí, ktorých rekrútujeme z úradníkov a dôstojníkov nepriateľa. Konvertovaní špióni sú takí, ktorých rekrútujeme z nepritaľových špiónov na našom území. Mŕtvi špióni sú takí, ktorí na území nepriateľa na základe našich inštrukcií šíria zavádzajúce informácie a podávajú ich priamo nepriateľovej armáde. Živí špióni sú takí, ktorí sa vrátia ku nám domov a podajú nám informácie o nepriateľovi.

Pokiaľ ide o armádne veci, nič nie je citlivejšie, ako záležitosti špiónov a žiadna odmena by nemala byť štedrejšia ako tá, ktorá sa dáva práve im. Záležitosti by žiadne nemali byť prísnejšie utajované, ako záležitosti špiónov. Tí, ktorí nie sú výsostne inteligentní, nemôžu používať špiónov. Tí, ktorí nemajú vysoko vyvinutý cit pre ľudskosť a spravodlivosť, nemôžu používať špiónov. Tí, ktorí nemajú rýchle a bystré zmýšľanie, nemôžu získať výhody, ktoré z využitia špiónov plynú. Ó aké subtílne je používanie špiónov všade tam, kde sa dá. Ak informácia, ktorú má špión ešte nebola využitá a bola vyzradená, špión a ten, komu bola táto správa prezradená musia obaja zomrieť.

A preto, pokiaľ ide o armádu, ktorú chcete napadnúť, mesto, na ktoré chcete zaútočiť, nepriateľa, ktorého chcete zabiť, najprv musíte poznať generála, ktorý im velí, jeho pomocníkov, vyšších dôstojníkov, dokonca aj tých, ktorí strážia dvere a mená a priezviská tých, ktorí bývajú v barakoch. Je nutné dávať špiónom inštrukcie tak, aby sa všetky tieto informácie dozvedeli. Je nutné odhaliť všetkých špiónov nepriateľa, ktorí prídu k nám a podľa toho, ako to bude pre nás výhodné ich použiť, viesť ich a poskytnúť im ubytovanie. Takýmto spôsobom môžeme získať konvertovaných špiónov a použiť ich. Ak nám konvertovaní špióni poskytnú nejaké informácie, môžeme na základe nich získať vidieckych a vnútorných špiónov a použiť ich. Ak vďaka týmto špiónom získame nejaké informácie, tak môžu mŕtvi špióni na území nepriateľa šíriť dezinformácie a môžeme ich použiť na to aby tieto posunuli aj priamo armáde nepriateľa. Ak sa to podarí, môžeme na základe toho využiť živých špiónov podľa toho, ako nám to bude vyhovovať. Pokiaľ ide teda o týchto päť druhov špiónov, vladár musí vedieť, že tok informácií sa začína u kovertovaného špióna. A preto konvertovaného špióna nemôžeme neodmeniť štedro.

V minulosti sa dynastia Jin dostala k moci preto, lebo I dž’ bol nasadený ako špión u Sia. Dynastia Džou prišla k moci preto, lebo Lü Ja bol nasedený ako špión u dynastie Jin. A preto prozreteľný vladár a cnostný generál, ktorí vedia svojich špiónov ovládať najvyššou inteligenciou, určite dosiahnu veľké úspechy. Toto je niečo, čo armáda potrebuje a niečo na čom celá armáda stojí a koná.


Sun c'

Komentár k prekladu

Pred niekoľkými týždňami som čítal knihu Vladár od Niccola Machiavelliho v taliančine a spomenul som si, že existuje kniha - Umenie vojny, v čínskej literatúre, ktorá je podobného charakteru (hoci napísaná skoro 2000 rokov pred Machiavelliho Vladárom). Našiel som jej text v klasickej čínštine, vytlačil ho a keď som si uvedomil, že má po vytlačení iba jedenásť strán, rozhodol som sa, že ho prečítam podrobne. Trošku sa mi to vymklo zpod kontroly a skončilo to takto:



Text som najprv dôkladne, slovo po slove, vetu po vete zanalyzoval a potom ho čítal dookola, kým som mu nerozumel plynulo a bez chýb. Následne mi napadlo, že by som túto knihu, ktorú je snáď možné považovať za jednu z najdôležitejších kníh v histórii čínskej literatúry, preložil do slovenčiny.

V súčasnosti pracujem iba ako tlmočník čínskeho a anglického jazyka (a tlmočím hlavne pre kriminálu políciu a imigračné:)), v minulosti som ale pracoval niekoľko rokov aj ako prekladateľ a mám bakalársky titul zo sinológie. Bral som teda tento preklad ako tréning klasickej čínštiny, tréning prekladu samotného a ako poznávací zájazd do Starovekej Číny zároveň.

Pri preklade som si pomáhal dvoma anglickými verziami tejto knihy a po jednom preklade do mandarínskej čínštiny, ruštiny a francúzštiny. Tým, že poznám všetky tieto jazyky, vrátane klasickej čínštiny, v ktorom bol originál napísaný, sa mi, zdá sa, celkom prekvapivo podarilo skombinovaním všetkých správne preložených problematických častí z rôznych prekladov a mojich vlastných (snáď) správnych vylepšení dospieť k prekladu, ktorý je možno najpresnejším prekladom, ktorý som osobne čítal. Celkom neskromne :) Je to ale naozaj možné, pretože pri prekladaní tohto textu som pracoval s vyššie spomenutými prekladmi do cudzích jazykov, a často sa stalo, že čo Američan preložil presne, Francúz poplietol alebo naopak a ja som bol ten, kto to porovnal s originálom a všetko zlepil dokopy.

To samozrejme neznamená, že môj preklad je bezchybný, znamená to len, že je najpresnejší zo všetkých prekladov, s ktorými som pracoval. Hlavne sa ospravedlňujem za chyby a preklepy v slovenčine. Po prvé pravopisné chyby, i keď nie vážne, robím často. Po druhé, nemám na počítači nainštalovanú kontrolu slovenského pravopisu.

Práca s textom a preklad mi trval asi desať dní, robil som ho vo voľnom čase, a preto hlavne jeho formálna stráknka medzery určite má. Ak by čitatelia našli v texte akékoľvek nepresnosti alebo návrhy ako niečo zlepšiť, budem len rád, ak ich spomenú v komentároch pod týmto článkom. Preklad je len mojim malým dobrovoľným príspevkom k svetovej sinologii a moja vďaka ostatným sinológom, ktorí často zadarmo pracujú na masívných projektoch ako ctext.org alebo http://tls.uni-hd.de/ ktoré veľmi často využívam. Umenie vojny bolo do slovenčiny preložené aspoň dvakrát, ale jeho text nie je voľne dostupný na internete a vďaka vyššie spomenutému postupu a nepresnostiam ostatných prekladov (na ktorých sú jestvujúce slovenské preklady založené), i keď po formálnej stránke s medzerami, po obsahovej je môj preklad snáď o čosi lepší.

Čína je druhou najsilnejšou ekonomikou sveta a či už chceme alebo nie, malo by nás to zaujímať. Ak chceme vedieť, akí číňania naozaj sú a poznať ich kultúru, musíme v Číne nejakú dobu pobudnúť. Strávil som na Taiwane päť rokov. Po týchto piatich rokoch môžem povedať, že čínsku kultúru chápem, ale len veľmi hmlisto, pričom sa nepovažujem za zlého pozorovateľa. Čínsky svet je jednoducho príliš odlišný od toho nášho, aby sa dal pochopiť čo i piatimi rokmi života. Niekoľko kultúrnych osobitostí čínskej kultúry, ktorým som nerozumel, mi ale táto kniha pomohla ozrejmiť a dúfam, že pre ostatných čitateľov bude aspoň zaujímavým rozprávaním. Za všetky citáty v knihe, ktoré sú hodné spomenutia, aspoň jeden:

"Vladár nemôže len na základe svojho hnevu vyvaliť svojich vojakov na nepriateľa a generál nemôže len preto, že sa ho niečo dotklo, ísť do boja. Hýbeme sa, keď je to pre nás výhodné, keď to pre nás výhodné nie je, čakáme. Hnev sa môže zmeniť na radosť a to, že sa nás niečo dotklo sa môže zmeniť na dobrý pocit, ale zničená krajina nemôže opäť povstať a mŕtvi nemôžu opäť ožiť."

Košice, 27.8.2018




Viac informacií o knihe Umenie vojny:
https://en.wikipedia.org/wiki/The_Art_of_War

Picture attribution:

Bamboo book picture By vlasta2, bluefootedbooby on flickr.com [CC BY 2.0  (https://creativecommons.org/licenses/by/2.0)], via Wikimedia Commons

Picture of Sun c' By 663highland [GFDL (http://www.gnu.org/copyleft/fdl.html), CC-BY-SA-3.0 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/) or CC BY 2.5  (https://creativecommons.org/licenses/by/2.5)], from Wikimedia Commons

No comments:

Post a Comment